Košickú jazzovú scénu zastupuje skupina Cha Bud! (rómsky "Zjedz veľa!"), ktorá sa presadila u odbornej poroty v minulom roku, keď v súťaži "Nové tváre slovenského jazzu" získala cenu za kolektívny výkon a hráč na klávesové nástroje Matej Lazár cenu za kompozíciu. Kapela sa sformovala v roku 2011 s ambíciami produkovať vlastné kompozície. V repertoári, ktorý za túto dobu vytvorila je možné nájsť vplyvy súčasného jazzu, groove, tanečného funku, ale aj d´n´b . Kompaktný zvuk, v súčasnosti až osemčlenného zoskupenia hudobníkov neustrnul vo fusion hudbe 70. a 80. rokov, ale reflektuje aktuálne svetové hudobné postupy. Pôvodné kompozície autorov Mateja Lazára, a gitaristu Petra Šafráneka nie sú postavené len na tradičnej jazzovej forme “téma, solo, téma”, ale pracuje i na viacvrstvenných plochách s experimentálnym elektronickým zvukom. V auguste tohto roku kapela nahrala naživo svoje profilové CD "Umpax session" obsahujúce šesť pôvodných  autorských kompozícií. Svoje štvorročné pôsobenie na hudobnej scéne zavŕšila na tohtoročných Bratislavských jazzových dňoch, kedy  zvíťazila na "Pódiu mladých talentov Nadácie SPP", čo znamená, že  bude zahajovať 42. ročník BJD 2016 z hlavného pódia.

Little G Weevil, vlastným menom Szűcs Gábor, je gitarista a spevák, ktorý sa ako jediný maďarský bluesový muzikant presadil v zámorí a jeho meno sa stalo pojmom i v Amerike. V roku 2013 vyhral v Memphise najznámejšiu medzinárodnú bluesovú súťaž International Blues Challenge. To mu umožnilo hrať so svetoznámymi muzikantmi, držiteľmi ceny Grammy Shemekiou Copeland, Johnym Winterom, The Holmes Brothers, The Neville Brothers a p. Jeho prvá sólová platňa “ Southern Experience “, na ktorej sú výhradne jeho vlastné skladby vyšla v Spojených štátoch v roku 2008. V roku 2011 vydal album „The Teaser“ a v roku 2013 album „ Moving“, ktorý bol nominovaný na najprestížnejšie ocenenie v rámci žánru – Blues Music Award.

Absolventka klavírnej triedy Akadémie Fryderika Chopina vo Warszawe sa po štúdiu v Manhattan schol of music v jazzovej sekcii rozhodla už viac nehrať Mozartove koncerty a vymenila milovaného Ravella za Keitha Jaretta, filharmonické sály za malé, zafajčené kluby a divadlá. Začínala v roku 1997 zložením holdu poľskej pesničke na platni „Szeptem“. Postupne vystupovala a nahrávala so všetkými najdôležitejšími osobnosťami poľskej hudobnej scény. Koncertovala takmer po celom svete od USA a Kanady, cez Európu, až po Japonsko, pričom absolvovala 100 koncertov každý rok. Nahrala 16 autorských albumov a získala platinové a zlaté platne, dve ceny Wiktora, štyri ceny Fryderyka, titul jazzovej vokalistky roka a súkromnú cenu Michela Legranda. V roku 2008 vydala dva albumy. Prvý – „ID“, ktorý sa len mesiac po vydaní stal platinovým a o ktorom AMJ povedala „Tento album bol vytvorený zo snov nájsť na chvíľu sám seba v prítomnosti umelcov, ktorých som obdivovala celý život“. Druhý - „Upojenie“ nahrala s Patom Methenym, ktorý o nej

povedal : „Anna je orginálna, unikátna a odlišná. Je odvážna, je skromná a je otvorená. Je veľký muzikant. Všetko o čo sa vo svojom živote snaží, je len hrať najlepšiu hudbu. Snaží sa dobre znieť. V tomto partikulárnom ponímaní sa mi podobá a preto som sa rozhodol s ňou pracovať. Pretože ju zaujíma iba hudba.“ Do troch projektov nahrávaných simultánne sa Anna púšťa v roku 2011. Album „Haiku“ nahrala s japonskými hudobníkmi a vynikajúcim jazzovým  klaviristom Makoto Ozonem, nahrávku „Sobremesa“ s africko –portugalsko- brazílskymi náladami a nakoniec album „Pollana“, kolekciu tradičnej a klasickej poľskej hudby zaranžovanú Gilom Goldsteinom a Krzysztofom Herdzinom. Posledné dva roky strávila koncertovaním v Nemecku, Anglicku, USA, Kanade, Brazílii (spoločne s Ivanom Linsom) a Japonsku – šesťkrát vrátane koncertu na scéne opery v Tokiu.