Absolventka klavírnej triedy Akadémie Fryderika Chopina vo Warszawe sa po štúdiu v Manhattan schol of music v jazzovej sekcii rozhodla už viac nehrať Mozartove koncerty a vymenila milovaného Ravella za Keitha Jaretta, filharmonické sály za malé, zafajčené kluby a divadlá. Začínala v roku 1997 zložením holdu poľskej pesničke na platni „Szeptem“. Postupne vystupovala a nahrávala so všetkými najdôležitejšími osobnosťami poľskej hudobnej scény. Koncertovala takmer po celom svete od USA a Kanady, cez Európu, až po Japonsko, pričom absolvovala 100 koncertov každý rok. Nahrala 16 autorských albumov a získala platinové a zlaté platne, dve ceny Wiktora, štyri ceny Fryderyka, titul jazzovej vokalistky roka a súkromnú cenu Michela Legranda. V roku 2008 vydala dva albumy. Prvý – „ID“, ktorý sa len mesiac po vydaní stal platinovým a o ktorom AMJ povedala „Tento album bol vytvorený zo snov nájsť na chvíľu sám seba v prítomnosti umelcov, ktorých som obdivovala celý život“. Druhý - „Upojenie“ nahrala s Patom Methenym, ktorý o nej

povedal : „Anna je orginálna, unikátna a odlišná. Je odvážna, je skromná a je otvorená. Je veľký muzikant. Všetko o čo sa vo svojom živote snaží, je len hrať najlepšiu hudbu. Snaží sa dobre znieť. V tomto partikulárnom ponímaní sa mi podobá a preto som sa rozhodol s ňou pracovať. Pretože ju zaujíma iba hudba.“ Do troch projektov nahrávaných simultánne sa Anna púšťa v roku 2011. Album „Haiku“ nahrala s japonskými hudobníkmi a vynikajúcim jazzovým  klaviristom Makoto Ozonem, nahrávku „Sobremesa“ s africko –portugalsko- brazílskymi náladami a nakoniec album „Pollana“, kolekciu tradičnej a klasickej poľskej hudby zaranžovanú Gilom Goldsteinom a Krzysztofom Herdzinom. Posledné dva roky strávila koncertovaním v Nemecku, Anglicku, USA, Kanade, Brazílii (spoločne s Ivanom Linsom) a Japonsku – šesťkrát vrátane koncertu na scéne opery v Tokiu.